Slovo na povzbudenie

Drahí bratia a sestry, milí mladí priatelia!

Čo sa to vlastne deje? Prečo sa to deje? Prečo sú choroby, nešťastia, katastrofy, epidémie, prečo ľudia zomierajú? Prečo Boh, ak je taký dobrý, ako hovorí cirkev, toto všetko dovolí?

Už deti na náboženstve učím, že keď sa mamka dozvedela, že čaká bábätko a povedala to ockovi, obidvaja prežívali veľkú radosť. Hneď začali pripravovať detskú izbu, postieľku, vaničku, oblečenie a všetko, čo bábätko potrebuje. Keď sme sa narodili, mamka s ockom už mali pre nás všetko prichystané, aby sme sa cítili dobre a nič nám nechýbalo.

Tak aj Boh, keď naplánoval stvorenie človeka, tak vidíme, že prv tvorí svet, stromy, rastliny, zvieratá, svetlo a až potom tvorí človeka, už do pripraveného sveta. Človekovi nič nechýbalo, mal všetko a hlavne mal Boha, s ktorým mal dôverný vzťah. Prechádzal sa s Ním po raji, rozprával sa s Ním a vychutnával si Božiu blízkosť, Božie priateľstvo. Až do chvíle, kým človek neuveril klamstvu a prestal byť poslušný Bohu. Vtedy cez neposlušnosť Bohu - cez hriech, vstúpili do životov nás - ľudí strach, bolesť, hanba, choroba, smútok a smrť. Boh nás v takomto stave nenechal, ale naplánoval našu záchranu skrze smrť a zmŕtvychvstanie svojho syna Ježiša Krista. A ani potom neprestal pracovať na našej záchrane - cez cirkev, sviatosti, spoveď, eucharistiu, sv. liturgiu, Božie slovo, spoločenstvo bratov a sestier. Tak nás miluje a tak Mu na nás záleží.

Nie Boh, ale my sme otrávili zem, pôdu, vodu, vzduch, pre svoje lakomstvo, ziskuchtivosť, túžbu po bohatstve. Niekedy ľudia vzali z prírody len toľko, koľko skutočne potrebovali. Dnes berieme toľko, koľko dokážeme, koľko sa dá, nepozerajúc na nikoho a na nič. Sme zahľadení len do seba, len aby som sa ja mal dobre a po mne aj „potopa“. Koľko odpadkov vyhodíme do lesa, či rieky, koľko čiernych skládok vytvoríme. Pekne hovorí indiánska múdrosť: „Až keď vytnete posledný strom, otrávite poslednú rieku, chytíte poslednú rybu, zistíte, že peniaze sa jesť nedajú.“.

A potom sa pýtame: Prečo Boh toto dovolí? Aká odvaha. Obviniť Boha z nášho hriechu. Keď si prečítame dejiny židovského národa, zbadáme, že ak ľud počúval Boha a plnil Jeho vôľu, nič mu nechýbalo. Keď sa od Boha odvrátil a robil si čo chcel, Boha ignoroval, vtedy ten ľud trpel. No keď volal na Boha a prosil o pomoc, Boh mu vždy odpustil a pomohol. Ak si nevážime dary, ktoré sme dostali, nevážime si ani Darcu. Preto je čas volať: „Pane, zachráň ma. Pane, uzdrav ma. Pane, odpusť mi, lebo Ty si milostivý.“

Na záver ešte príbeh zo života jedného nášho gréckokatolíckeho kňaza. Narodilo sa im dievčatko s postihnutím. Lekár im povedal: „Ak chcete, aby vaša dcéra niekedy chodila, musíte s ňou každý deň cvičiť.“. Rodičia s ňou každý deň poctivo cvičili. Nebolo to jednoduché, lebo dievčatko pri cvičení prežívalo veľkú bolesť. Plakala dcéra a plakali aj rodičia, ale cvičili. Dnes to dievča, vďaka cvičeniu sprevádzanému veľkou bolesťou, chodí. Keby si rodičia povedali: „my sa nebudeme pozerať ako naše dieťa trpí“ a prestali by počúvať radu lekára, možno by im ich dcéra robila výčitky: „Prečo nemôžem behať ako ostatné deti? Prečo musím byť odkázaná iba na invalidný vozík?“. No dnes je svojim rodičom vďačná.

Cez poslušnosť prichádza požehnanie. Čo prežíval Noe, keď bol so svojou rodinou 40 dní a nocí v korábe? Tiež nemohol vyjsť na čerstvý vzduch, poprechádzať sa, keďže neustále pršalo. Aj naňho a celú rodinu doliehala, tak isto, ako na nás teraz, nútená izolácia, podráždenosť, nervozita, ale napriek tomu bol poslušný Bohu. V tom spočívala záchrana celej jeho rodiny.

Otcovia! Muži! Matky! Ženy! Deti! Buďme poslušní Bohu i našim autoritám, lebo v tom je záchrana pre nás všetkých. Využívajme tento čas v kruhu svojich rodín na budovanie vzájomných vzťahov, na urovnanie nedorozumení, sporov, aby sme viac premýšľali o Prameni života i o nás samých a prehodnocovali svoje priority.

Povzbudzujem Vás Božím Slovom: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rim 8,28a) „Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.“ (Ž 34,20)

Kristus medzi nami! Vždy je a bude!