25.5.-7.6.2020
Slovo pre život
celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
To je najväčšie a prvé prikázanie.
Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
(Mt 22,37-39)
Filozof Rufus Jones vo svojej autobiografii spomína na udalosť z detstva, ktorá napriek svojej jednoduchosti vniesla svetlo do jeho života, stala sa bodom zlomu a ovplyvnila celú jeho budúcnosť.
V ten deň jeho rodičia kamsi odchádzali a prikázali mu, aby ostal doma a pokosil trávnik. No len čo začal, išli okolo priatelia a volali ho so sebou na ryby. Naliehali a sľúbili, že keď sa vrátia, pomôžu mu s trávnikom. Ale - ako každý rybár vie - na rybačke je ťažko ustriehnuť čas, zvlášť keď ryby berú.
Malý Rufus sa vrátil domov až za tmy. Matka ho čakala. Potichu, bez slova ho viedla do jeho izby. Vedel čo si zaslúži a tak nepovedal ani slovo na svoju obhajobu. „Ale potom,“ ako píše, „stal sa zázrak. Matka ma posadila do kresla, kľakla si, položila svoje ruky na mňa a začala Bohu o mne rozprávať. Rozprávala mu svoj sen o tom ako by mal môj život vyzerať. Vykreslila ma ako chlapca a muža, ktorý, ako dúfala, naplní jej nádeje. Povedala aj to, ako som ju sklamal. Modlila sa: ‚Ó, Bože! Vezmi si tohto môjho chlapca a urob z neho chlapca a muža, ktorý Ti bude hlboko oddaný.' Potom sa naklonila, pobozkala ma a nechala ma samého v tichu s Bohom.“
V ten deň sa jeho život zmenil...
Možno dnes alebo zajtra niekto pošliape naše nádeje. Možno to nebude po prvýkrát... Možno budeme v pokušení napomenúť ho pre jeho dobro. Skúsme to však ako Rufusova matka. Skúsme v tej chvíli milovať...
Tá chvíľa môže byť pre toho druhého zlomom v jeho živote.
DEVIATNIK
za úctu k daru ľudského životaImprimatur: Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup, por. č. 632/2019
Siedmy deň
„Ty, Pane, si môj ochranca.“ (Ž 3,4)
„Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil. On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti.“ (Mt 2,13-15)
Svätý Jozef dostal od Boha veľké povolanie - byť pestúnom a ochrancom Božieho Dieťaťa a tomuto povolaniu bezpochyby zasvätil celý svoj život. Aj tu varovaný vo sne ani na okamih neváha, ale hneď za noci plní Boží príkaz, berie Máriu s dieťaťom a uteká s nimi do Egypta. Sv. Jozef je pre nás živým obrazom
Božej otcovskej lásky, ktorá zabúda na seba a nachádza šťastie v úplnom darovaní seba pre dobro druhého.
Sv. Gianna Beretta Molla píše: „Každé povolanie je povolaním ku skutočnému, duchovnému a morálnemu materstvu. To znamená byť pripravený stať sa darcom života. A mali by sme v boji o naše povolanie aj zomrieť, bol by to najkrajší okamih nášho života.“ Keď sa po troch ťažkých tehotenstvách skomplikovalo aj to štvrté tak, že Gianne išlo o život, pred pôrodom prosila svojho manžela: „Ak sa budete musieť rozhodnúť medzi mnou a dieťaťom, neváhajte ani chvíľu a rozhodnite sa pre dieťa. Tak to chcem. Zachráňte dieťa!“
Dnes sa modlíme za rodičov, aby našli duchovnú radosť v tom, že sa obetujú pre dobro svojich detí.
Bože Otče, Ty si svätého Jozefa povolal
byť šľachetným ochrancom Tvojho Syna a Jeho Matky, Panny Márie.
Daj, aby sme podľa jeho príkladu chránili bezbranný život,
ale aj život Ježiša v ľudských srdciach.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý je Boh
a s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
