Edgar Guest, známy americký básnik na prelome storočia, rozprával o svojom susedovi Jimovi Potterovi, ktorý mal obchod blízko domu, kde básnik býval. Guest spomínal, že denne stretával tohto obchodníka, ktorý ho vždy srdečne a s úsmevom pozdravil. Ich vzťah však nepokročil za hranice tejto spoločenskej zdvorilosti.

Potom prišla tragická noc v živote Edgara Guesta. Zomrelo jeho prvorodené dieťa. Cítil sa opustený a porazený. Boli to najťažšie dni jeho života, kedy sa cítil premožený smútkom. V tom čase niečo potreboval a zašiel do obchodu svojho suseda. Jim Potter k nemu rýchlo vyšiel spoza pultu. „Eddie,“ povedal, „je mi skutočne veľmi ľúto toho, čo sa stalo. Celý čas som na Vás myslel. Všetko, čo môžem povedať, je, že s Vami cítim a ak budete čokoľvek potrebovať, môžete so mnou rátať.“

O mnoho rokov neskôr básnik vo svojej knihe spomenul tento okamih. „Pán Potter už zaiste zabudol na ten okamih, keď mi s veľkou účasťou držal ruku a vyjadroval sústrasť. Ale ja som na tento moment nezabudol - dokiaľ budem žiť, tak na to nezabudnem.“

Hľa, malý skutok lásky. Ale básnik si ho cenil tak veľmi, že si neustále uchovával spomienku na neho.

Žiaden skutok lásky neupadne do zabudnutia. Ľudia môžu zabudnúť, ale Boh nie. Raz, keď nastane chvíľa nášho osobného stretnutia, pripomenie nám všetky, i tie najdrobnejšie skutky lásky: Bol som chorý a navštívil si ma, bol som smutný a potešil si ma, bol som na dne a Ty si ma zdvihol, potreboval som pomoc a Ty si sa ponúkol...

„Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi a dom sa naplnil vôňou oleja.“ (Jn 12,3)

Mária, Lazárova sestra, koná tento skutok lásky k Pánu Ježišovi s veľkou úctou a vo vedomí aká vzácna je jeho prítomnosť. Nič pre ňu nie je príliš veľa, keď ide o Pána Ježiša. O pár dní neskôr, pri jeho pohrebe, bude jeho telo podobne s veľkou úctou pomazané voňavými olejmi a uložené do hrobu; z úcty k jeho Božstvu a k tomu, čo toto telo pre nás vytrpelo.

Každé ľudské telo si zaslúži túto úctu, obzvlášť telo trpiaceho - veď v utrpení sa najviac pripodobňujeme Pánovi Ježišovi. Nebeský Otec s veľkou láskou hľadí práve na trpiacich a zomierajúcich, lebo v nich spoznáva svojho ukrižovaného Syna.

Veľmi dobre to pochopila sv. Matka Tereza, keď mohla ošetrovať a sprevádzať nespočetné množstvo trpiacich a zomierajúcich a privádzať ich k Bohu. Svojim sestrám hovorila: „Nie sme tu kvôli práci, sme tu kvôli Ježišovi. Všetko, čo konáme, je pre Neho. V chudobných slúžime Ježišovi; o Neho sa staráme, Jeho kŕmime, Jeho obliekame, Jeho navštevujeme. Jeho utešujeme, keď utešujeme chudobného, chorého, sirotu a zomierajúceho. Náš život nepozná žiaden iný dôvod, ani žiadnu inú motiváciu. Toto je niečo, čo mnohí nechápu. Slúžim Ježišovi 24 hodín denne; čokoľvek konám, konám to pre Neho samého.“ (časopis Víťazstvo Srdca č. 2014/100, str. 7)

Dnes sa modlíme za trpiacich a zomierajúcich, aby cez svojich blížnych zakúsili Božiu lásku a útechu, ktorú tak veľmi potrebujú.