Nie je azda človek, ktorý by netúžil po dobrom živote. Čo je to však ten dobrý život. Nepochybne je to život, v ktorom nechýba šťastie, naplnené sny a predstavy. Je to život, ktorý je zmysluplný. Je to život, ktorý človeku sprostredkúva pocit pokoja a harmónie. Prečo však takýto život je zväčša iba predmetom nenaplnenej túžby? Prečo takýto život sa nám vidí príliš vzdialeným a tak trochu aj nereálnym snom?

Pred nejakým časom som s rodinou a priateľmi podnikol cestu do zahraničia. Prechádzali sme cez jedno väčšie mesto. Nikto z nás tam ešte nebol, ale vedeli sme, že sa tu má nachádzať nový pekný chrám. Chceli sme ho navštíviť, no nevedeli sme kde sa nachádza. Predpokladajúc, že nový chrám určite nebude niekde v centre mesta, odbočili sme na vedľajšie ulice a prechádzali sme v určitých okruhoch okolo centra mesta. No nikde nič. Aj sme sa pýtali, no nemali sme šťastie. Buď sme natrafili na ľudí, ktorí neboli z tohto mesta, alebo zrejme na neveriacich, ktorí sa o takéto veci nezaujímali. Takmer trištvrte hodiny sme takto prechádzali mesto a nič. Nakoniec sme sa rozhodli pokračovať ďalej v ceste. Vrátili sme sa do centra a vyšli na hlavnú cestu. Po krátkom čase sme už prechádzali akési predmestie. A tu zrazu, keď sme minuli malý parčík so starými stromami, objavil sa pred nami chrám, ktorý sme tak dlho hľadali. Nebolo treba túlať sa bočnými ulicami. Bolo potrebné držať sa smeru, ktorý viedol k cieľu našej cesty.

Toto spomínam preto, lebo mnohí z nás neraz hľadajú svoje šťastie v „bočných a slepých uličkách“. Namáhajú sa i dopytujú, strácajú čas i svoju energiu, ale to, čo hľadajú, nenachádzajú. Vyplnenie našich snov, pekný život nemusíme hľadať v „bočných uličkách“. Je len potrebné držať sa hlavného smeru, ktorý vedie k Cieľu života - k nebu. Potom po ceste budeme nachádzať - bez hľadania - to, po čom túžime, čo si prajeme.

Je preto veľmi dôležité vrátiť sa na túto „hlavnú“ cestu. Je to jednoduché, pretože nás povedie náš nebeský Otec. Slovo, ktoré nám zjavil, ukazuje kedy a kde odbočiť, kde pridať, kde spomaliť. Uposlúchnutím - nie formálnym, ale praktickým vchádzame na hlavnú cestu, na ktorej budeme nachádzať rôzne Božie dary pre náš život. A bude to dobrý život...

Prijmime na tejto ceste - ako sprievodcu - Presvätú Bohorodičku, ktorá nádherným spôsobom odpovedala na zjavené Božie slovo: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38)