Nie je pochýb o tom, že ľudia prichádzali k sv. Jánovi Krstiteľovi preto, lebo jeho posolstvo sa ich hlboko dotýkalo. „Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania.“ (Mk 1,5) Tento zvláštny kazateľ priťahoval ľudí, pretože žil inak než ostatní ľudia. Sväté písmo hovorí, že „nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.“ (Mk 1,6) Mnohí ľudia k nemu prišli len zo zvedavosti, len aby videli toho „čudáka“, ale väčšina odchádzala hlboko dotknutá jeho posolstvom.

Slová sv. Jána Krstiteľa sa dotýkali ľudských sŕdc, pretože hovoril o univer-zálnych potrebách človeka. Kdesi hlboko v ľudskom srdci je vedomie vlastných hriechov. Nech by už človek tieto hriechy akokoľvek popieral, nezbaví sa ich. Človek iba rozumom môže poprieť hriechy. V srdci však cíti ich prítomnosť, cíti to ako ťarchu svojho života. Poznanie vlastnej nedokonalosti sa nedá poprieť. Ak cítime, že nie sme schopní žiť dokonale, potom rovnako cítime bolesť z prejavu našej nedokonalosti či už v myslení, slovách alebo skutkoch. Túto bolesť nazývame výčitkami svedomia. Je to reakcia na hriech, ktorý akoby vyrezával hlbokú ranu vo svedomí človeka. A človek cíti bolesť, cíti ťarchu hriechu, cíti vinu. Skúša odstrániť túto bolesť. „Veď tak konajú aj druhí... je to jednoducho v mojej povahe... nič sa s tým nedá robiť... toto jednoducho prináša život...“ No nech skúša akékoľvek argumenty, nič neodstráni túto vnútornú bolesť. A v snahe oslobodiť sa od tohto utrpenia, utieka sa k veciam, ktoré mu ponúkajú falošnú ilúziu odstránenia tohto problému - alkohol, drogy, ale aj pohltenie prácou. Azda na chvíľu utlmí hlas svedomia, ale skôr či neskôr ho znovu pocíti - a oveľa intenzívnejšie. Nič na svete neprináša uspokojenie takémuto človeku. Kto je plný hriechov, nie je v ňom miesto pre Boha a tak ani pokoj a spokojnosť.

Takýto bol duševný stav ľudí, ktorí prichádzali k sv. Jánovi Krstiteľovi. Túžili po oslobodení od ťarchy vín. Prichádzali v horúčave, v prachu. Prichádzali a znášali pritom všetku tú nehostinnosť púšte, len aby počuli posolstvo proroka. A sv. Ján otvorene hovoril o ich potrebách. Všetci počúvali prísne slová o hriechu, o potrebe pokánia. Toto posolstvo im dávalo nádej, že sa môžu stať slobodní. A dávali sa krstiť na znak pokánia a odpustenia hriechov. A našli uspokojenie pre svoje duše.

Duševný stav dnešných ľudí je veľmi podobný tomu, čo pociťovali ľudia za čias sv. Jána Krstiteľa. Preto je pre nás jeho posolstvo rovnako aktuálne. Azda je len potrebné vykonať si pomyselnú púť na púšť, teda nájsť si miesto a čas v živote, kedy sa odpútame od bežného toku života. Len tak budeme počuť toto posolstvo dostatočne zreteľne na to, aby nás priviedlo na cestu pokánia - teda na cestu oslobodenia sa od ťarchy našich vín.