Vierozvestci Cyril a Metod

Cyril a Metod pochádzali zo Solúna. Ich otec bol vysokým štátnym úradníkom. Metod sa narodil okolo roku 815. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín, Cyril bolo jeho rehoľné meno (dal si ho po vstupe do kláštora). Narodil sa asi okolo roku 827. Obaja dostali možnosť študovať na v tom čase najlepších školách, obzvlášť Konštantín preto vynikal múdrosťou.

Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No napokon aj on nasledoval svojho brata Metoda do kláštora.

V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom, kde našli pozostatky pápeža, sv. Klimenta. Keď sa vrátili domov, byzantský panovník Michal III. ich poveril dôležitou úlohou, rozhodol sa vyhovieť požiadavke veľkomoravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov. Bratia totiž poznali jazyk Slovanov, boli dobrými organizátormi, osvedčili sa ako misionári.

V roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Konštantín, ešte pred odchodom na misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písma, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi. Do jazyka Slovienov preložili dokonca celú liturgiu a tiež časť Biblie. Bol to výnimočný čin, lebo v tom čase sa pri bohoslužbách používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina.

V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klimenta. Na ceste za pápežom obhájili svoje názory pred zástancami troch bohoslužobných jazykov v Benátkach. Pápež Hadrián II. ich v roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám.

Konštantín sa na územie Veľkej Moravy nikdy nevrátil. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam, 14. februára 869, zomrel. Metod sa odobral, vybavený poverovacími listinami pápeža Hadriána II., na Veľkú Moravu. Listiny mu dovoľovali založenie školy, svätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdzovali sloviensku bohoslužobnú reč.

Jeho návrat k Slovienom však nebol jednoduchý. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna, preto načas zostal na polceste, v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Franským biskupom sa to nepáčilo - Metoda v roku 870 uväznili vo Švábsku, v kláštore. Hoci on sám proti uväzneniu protestoval, až nástupca pápeža Hadriána II., Ján VIII., silou svojej autority zasiahol, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu, kde vtedy vládol knieža Svätopluk.

V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov, 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Miestom jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy, jeho polohu sme dodnes neurčili.