Kresťanský sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice, oslávia veriaci v pondelok 2. februára. Je to deň spomienky na obetovanie Ježiša v chráme a slávi sa na 40. deň po jeho narodení.

Tento sviatok je tradične spätý so svetlom. V katolíckych aj iných kresťanských chrámoch sa v tento deň koná obrad požehnania hromničných sviečok, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia so zapálenými sviecami. Posväteným sviecam nazývaným Hromničky sa podľa ľudových tradícií pripisovala ochrana pred hromom a bleskom. Na vidieku ich v minulosti zapaľovali počas búrok a dodnes sa používajú pri pohrebných obradoch.

Hromnice sa považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Sú tiež symbolom pribúdajúceho svetla, o čom svedčia aj ľudové príslovia, napríklad: Na Nový rok o slepačí krok, na tri krále o krok dále a na Hromnice o hodinu více.

Na Slovensku sa k tomuto sviatku viazali tiež rôzne ľudové zvyky: gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé, v niektorých oblastiach platil zákaz pracovať v lese a iné. Hromnice znamenali takisto dôležitý deň pri predpovediach počasia.

Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice znamenala skorý príchod jari. Svedčia o tom viaceré ľudové porekadlá, napríklad Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli alebo Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar.

Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci pokladali za symbol Ježiša Krista. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol v cirkvi tradíciu sprievodu okolo kostola s horiacimi sviečkami, špeciálne požehnanými pre tento účel, aby tak nahradil sprievod so sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.