Kristovo zmŕtvychvstanie každoročne oslavujeme veľkolepo na Veľkú noc, ktorá je najväčším sviatkom kresťanstva. Jedna veľkonočná liturgická pieseň o význame tohto sviatku hovorí: Sviatok nad sviatky a slávnosť nad všetky slávnosti.

Hlboký význam tohto sviatku pre zmysel života najlepšie vystihuje tropár, zložený zo slov Svätého písma: Kristus slávne vstal z mŕtvych (Mt 28, 6; Mk 16, 6), smrťou smrť premohol (Iz 25, 8; Kor 15, 53; Hebr 2, 14) a zosnulým v hroboch život daroval (Iz 26, 19; Tob 13, 2). Tento tropár obsahuje vieroučné pravdy a aj preto sa spieva cez celé veľkonočné obdobie, ktoré trvá až do sviatku Nanebovstúpenia.

Výstižné vysvetlenie významu Kristovho zmŕtvychvstania dáva ľuďom svätý Pavol: Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie a márna je naša viera (1 Kor 15, 14). Kristus svojím zmŕtvychvstaním nám dosvedčil, že On je naozaj Všemohúcim Bohom, a preto všetko, čo Kristus hovoril, čo robil, je pravdou, ktorú my musíme s vierou prijať a podľa nej žiť.

Ďalší význam Kristovho zmŕtvychvstania vyjadrujú posledné slová tropara: a zosnulým v hroboch život daroval. Tieto slová ľuďom pripomínajú, že človek sa neukladá do hrobu ako premožený, ale ako víťaz a že smrť neznamená pre človeka koniec, ale začiatok a smer k večne trvajúcemu šťastiu. Toto šťastie dosiahne človek v plnej miere až vtedy, keď pomocou Krista vstane z hrobu, tak ako Kristus vstal z mŕtvych. Práve v tomto veľkonočnom období je aktuálne hovoriť o našom zmŕtvychvstaní alebo vzkriesení ľudského tela.

Vzkriesenie ľudského tela je vieroučnou pravdou, dogmou, ktorá patrí medzi základné pravdy nášho náboženstva. Aj vyznanie viery končí slovom „a očakávam vzkriesenie mŕtvych", tieto slová svedčia o tom, že všetci ľudia vstanú z hrobu so svojím telom, s ktorým boli uložení do hrobu. Sväté písmo Starého a Nového zákona nám tiež dokazuje, že vstaneme z hrobu. Prorok Daniel vo svojej prorockej knihe hovorí: A mnohí z týchto, ktorí v prachu zeme sa zobudia, niektorí na večný život a iní na hanbu a večnú potupu (Dan 12, 2). V knihe Jóbovej sa hovorí: Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a že ja v posledný deň vstanem zo zeme a opäť budem oblečený do svojej koži a svojimi očami uvidím svojho Boha (Job 19, 25.27). V evanjelium sv. Jána je uvedené: Nedivte sa tomu, že prichádza hodina, keď všetci mŕtvy v hrobe počujú Boží hlas a výjdu z nich. Tí, čo robili dobro, budú vzkriesení pre život, tí však, čo páchali zlo, budú vzkriesení pre súd (Jn 5, 28-29). Apoštol Pavol vo svojich listoch často upozorňoval veriacich na vzkriesenie mŕtvych. V prvom liste Korinťanom píše: Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie (15, 20-21).

Prví kresťania pevne verili vzkriesenie tela, ako o tom svedčia práce našich svätých Otcov. Svätý Ján Zlatoústy, ktorý zomrel pred 1600 rokmi, napísal: Ten Boh, ktorý všetko stvoril z ničoho, prečo nemohol to, čo v hrobe sa zmenilo na prach znova vzkriesiť. Aj zdravo zmýšľajúci ľudský rozum sa domáha zmŕtvychvstania. Človek takto môže uvažovať na základe javov v prírode. Slnko večer zapadá, akoby sa stratilo a ráno opäť vychádza, akoby ožilo. Semeno v zemi odumrie, zanikne a potom z neho vyklíči nová rastlina. Lístie vyschne a opadá a potom znova narastie nové a zazelená sa. Zmŕtvychvstanie ľudského tela si okrem rozumového zdôvodnenia vyžaduje aj dôstojnosť ľudského tela. Ľudské telo, pokiaľ žilo, bolo chrámom Svätého Ducha. Bolo mnohokrát posvätené sviatosťami, najmä sv. prijímaním t. j. telom a krvou Kristovou. Práve pre tieto okolnosti nemôže navždy zaniknúť. Kristus to dosvedčuje slovami: Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň (Jn 6, 55).

Božia spravodlivosť tiež požaduje, aby ľudské telo, ktoré bolo nástrojom duši pri konaní dobra alebo zla, bolo primerane odmenené alebo potrestané. Sväté písmo o tom hovorí: A všetci sa musíme postaviť pred súdnu stolicu Kristovu, aby si každý odniesol odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobre alebo zle (2 Kor 5, 10).

Ateisti tvrdia, že ľudské telo, ktoré sa po smrti zničilo, nemôže byť vzkriesené. Uvádzajú najčastejšie námietky, že telo, ktoré sa v hrobe zničilo, nemôže ožiť s tou istou hmotou. Namietajú tiež, že nie je možné, aby telo, ktoré sa spálením premenilo na popol a tento rozfúkal vietor, mohol opäť ožiť.

Cirkev na tieto námietky odpovedá, že telo sa v hrobe nezničí, len sa rozpadne na najmenšie čiastky, z ktorých bolo zložené. Ľudské telá po vzkriesení budú celé a skutočné, aké boli počas života. Inak by to vzkriesené telo nebolo to isté. Vzkriesené telo bude mať všetky časti, ktoré patria k prirodzenosti ľudského tela a ktoré slúžili k činnosti duši ako ruky, nohy, srdce a pod. Vzkriesené telá budú dokonalé, pretože to bude dokonalé dielo Boha a preto musí obsahovať všetky časti potrebné k jeho dokonalosti.

Duša sa pri vzkriesení spojí s celkom dokonalým telom.

Čo sa týka vlastností, vzkriesené telo bude: 1. neporušené, 2. jasné, 3. bude ľahko pohyblivé, čulé, činné, 4. jemné.

Tak ako sa budú telá dobrých skvieť krásou a jasnosťou, tak budú telá zlých pošpinené ohavnosťou hriechu, ktorý zaťažuje dušu. O týchto ľuďoch nás Sväté písmo poučuje: V týchto dňoch zlí ľudia budú hľadať smrť a nenájdu ju a budú si žiadať umrieť a smrť od nich ujde (Zj 9, 6).

Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie (Jn 5, 28-29)

Žime tak, aby sme uvedomilo mohli vysloviť slová žalmu: Len v Bohu odpočinie duša moja a od neho spása moja pochádza (Ž 62, 2)