Sviatosť zmierenia - svätá spoveď
Postup spovede
Spoveď je nádherným miestom, kde môžem zakúsiť Božiu lásku. Je to duchovná ,,sprcha" v ktorej sa umývam zo svojich hriechov a neprávostí, ktoré som vykonal, Boh čaká na chvíľu, kedy ma môže očistiť a znova prijať k sebe. Tak ako prijal otec svojho márnotratného syna v podobenstve, ktoré nám zvestoval Ježiš.
Pomôcka, ktorú držíš v ruke ti môže pomôcť dobre sa pripraviť na toto stretnutie s milosrdným Otcom.
Spoveď sa skladá z piatich častí.
Prvou časťou je príprava na spoveď, čiže spytovanie svedomia podľa spovedného zrkadla. Prípravu na spoveď je najlepšie si urobiť doma, nie 5 minút pred spoveďou. Na papier si napísať konkrétne hriechy, ktoré som vykonal. Prípravu začnem modlitbou, aby mi Boží Duch ukázal pravdu o mne a mojich hriechoch. Pri tejto príprave si tiež pripomeniem, kedy som bol posledný krát na spovedi (je rozdiel či chodím na spoveď každý mesiac, alebo raz za tri roky), či som vykonal to čo mi vtedy kňaz uložil vykonať (skutok kajúcnosti) a či som zmierený s ľuďmi (či nenosím v srdci nenávisť voči niekomu pretože Ježiš hovorí: ,,ak neodpustite ľuďom ich hriechy ani váš Otec vám neodpustí vaše prestúpenia". (Mt 6, 15).
Potom porovnávam svoj život s Božími prikázaniami v spovednom zrkadle. Tu môžem konkrétne vidieť svoje hriechy a pomenovať ich.
Druhou a najdôležitejšou časťou spovede je ľútosť. Po spytovaní svedomia ľutujem hriechy, Ktorými som urazil Boha. Ľútosť je bolesť môjho srdca nad zlom, ktoré som spáchal. Bez ľútosti nemôžem ísť na spoveď. Ľutovať môžem vlastnými slovami, alebo modlitbou ľútosti. V ľútosti vyjadrím Bohu to, že ma mrzí a bolí to, že som sa od neho hriechom odvrátil, utiekol preč, že som nestál o Jeho lásku. Ľútosť môžem tiež vyjadriť modlitbou, napr.: "Bože láska moja Teba milujem, preto hriechy svoje veľmi ľutujem, nechcem viac uraziť Tvoju dobrotu, odpusť mi pre krv Kristovu, Amen.", alebo inou modlitbou, ktorú poznám.
Treťou časťou spovede je predsavzatie viac nehrešiť. Je to moje rozhodnutie nekonať viac hriech. To znamená obrátiť sa k Bohu a odvrátiť sa od hriechu. Bez tohto rozhodnutia tiež nemôžem isť na spoveď. Rozhodnúť sa bojovať s pokušením a hriechom. Nemá zmysel sa spovedať bez toho, aby som chcel svoj život napraviť, zmeniť.
Štvrtou časťou spovede je vyznanie hriechov kňazovi v spovedi. Svoje hriechy vyznávam kňazovi úprimne, tzn. tak ako sa stali (nič nevymýšľam, nič netajím, ani nehovorím o hriechoch druhých). Spovedám sa zo všetkých hriechov, ktoré si od poslednej spovede pamätám. Pri niektorých hriechoch uvádzam aj počet (koľkokrát som ich urobil) a podstatné okolnosti, ktoré môžu zmeniť druh, alebo veľkosť hriechu (napr. pobiť sa s kamarátom je niečo iné, ako udrieť rodičov). Ak sa mi stalo, že som pri poslednej spovedi zabudol povedať nejaký hriech, vyznám ho pri najbližšej spovedi s tým, že upozorním kňaza, že tento hriech som minule zabudol povedať. Pri vyznaní hriechov je veľmi d0ležité, aby som svoje hriechy kňazovi vyznával úprimne (tak ako sa stali), úplne (všetky hriechy, na ktoré si pamätám) a zrozumiteľne (aby kňaz mohol rozumieť a pochopiť) POZOR! ak chceš pri spovedi zatajiť nejaký hriech, radšej na spoveď nechoď, pretože spoveď je potom neplatná, ty si vykonal ťažký hriech svätokrádeže a ďalší vykonáš ak v tomto stave pristúpiš k svätému prijímaniu. Pri spovedi tiež kňaza nezdržujem zbytočnosťami. Ak potre-bujem dlhší rozhovor, dohodnem sa s kňazom na termíne, aby som nezdržiaval ďalších čakajúcich na spoveď.
Piatou časťou spovede je vykonanie skutku kajúcnosti, ktorý dostanem od kňaza pri spovedi. Väčšinou mi kňaz uloží pomodliť nejakú modlitbu, alebo vykonať nejaký skutok. Tento skutok kajúcnosti sa snažím vykonať čím skôr po spovedi, pretože kým nevykonám skutok kajúcnosti spoveď nie je ukončená na to treba dávať pozor.
Ako vyzerá samotná spoveď pri kňazovi?
"Spovedám sa Bohu aj tebe duchovný otče, že od poslednej spovedi, ktorá bola.... sa pamätám na tieto hriechy..."
Potom vyznávam hriechy. Ak pri poslednej spovedi som zabudol povedať nejaký hriech, tak to poviem kňazovi na začiatku. Pri spovedi sa nemusím pred kňazom hanbiť za svoje hriechy. Aj kňaz je hriešny a potrebuje Božie milosrdenstvo, aj on sa potrebuje spovedať a tiež musí zachovávať spovedné tajomstvo (nikomu nikdy nemôže povedať moje hriechy). Po vyznaní hriechov sa kňaz môže ešte spýtať na nejaké okolnosti hriechov ak je to nutné, a potom mi dá poučenie do života a povie aký skutok kajúcnosti mám vykonať.
Nakoniec ma vyzve aby som ľutoval svoje hriechy. Ľutovať môžem vlastnými slovami, alebo modlitbou. Po ľútosti kňaz zdvíha ruku a modlí sa modlitbu rozhrešenia. Keď ma kňaz rozhreší vstanem a odídem si čím skôr vykonať skutok kajúcnosti.
