Istý gazda mal krásneho koňa. Raz ten kôň zacítil kobylu, preskočil ohradu a utiekol. Všetci susedia gazdu ľutovali „aká škoda, aké nešťastie!". Gazda vravel: „šťastie, alebo nešťastie, kto vie?" Po dlhšom čase sa ten kôň vrátil, ale aj so stádom divých koní, ktoré gazda mohol skrotiť a predať. Susedia, keď to videli, vraveli: „aké šťastie". A gazda vraví: „šťastie, alebo nešťastie, kto vie?" Gazdov syn vysadol na jedného z divých koní, ktorý ho zhodil a chlapec si škaredo zlomil nohu. Susedia vraveli gazdovi: „aké nešťastie!" A gazda znova: „šťastie alebo nešťastie, kto vie?" Prišla vojna a všetkých chlapcov odvádzali na front, len gazdov syn ostal doma, lebo mal zlomenú nohu. Susedia znova vraveli: „aké šťastie!" Tento príbeh by mohol pokračovať do nekonečna. Šťastie či nešťastie?

Koronavírus v našej farnosti je šťastie či nešťastie?

V ťažkých situáciách života sa vždy ukáže charakter človeka. Božie slovo hovorí, že tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré. Nedávno sme slávili sviatok Povýšenia Kríža nad celým svetom, boli sme pozvaní k tomu, aby sme povýšili aj svoj vlastný kríž. Kríž je mocná zbraň. Kríž je kľúč do neba. Ježiš povie, ak žena rodí, má bolesť, prežíva utrpenie, ale keď sa dieťa narodí už nemyslí na bolesť, ale teší sa zo svojho dieťaťa, ktoré priviedla na svet. Cez kríž prichádza nový život. Spojiť svoje utrpenie s utrpením Pána Ježiša za záchranu sveta je tou najkrajšou a najúčinnejšou modlitbou. Vtedy sme Ježišovými učeníkmi, lebo On sám povie: „kto chce ísť za Mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." Hneď po sviatku Povýšenia sv. kríža sme slávili sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Mária trpela a vždy trpí kvôli svojim deťom a pre svoje deti. Nenadáva, nesťažuje sa, neobviňuje iných. Spája svoju bolesť s Ježišovou za záchranu celého sveta. Spomenul som, že v utrpení sa ukáže charakter človeka. Mnohí svoj charakter ukázali počas epidémie, ktorá zasiahla našu obec. Charakter Božích detí. A tak sa chcem poďakovať. Za povzbudenie, ktoré sa dostalo aj mne a mojej rodine od vás v čase skúšky. Za ochotné a starostlivé srdcia, keď telefonáty a správy, či nepotre-bujeme s niečím pomôcť bombardovali naše mobily. No hlavne vám ďakujem za modlitbovú reťaz za našu farnosť. Tak teda, je ten koronavírus pre nás šťastie či nešťastie? Pre mňa osobne požehnaný čas, čas milosti, kedy každý deň môžem odovzdať svoje utrpenie do rúk Matky Božej, aby ho Ona odovzdala svojmu Synovi na záchranu sveta a hlavne našej farnosti. Čas, kedy ma aj navonok obyčajní ľudia učia, čo skutočne znamená kresťanstvo v praxi. Ak by som mohol, rád by som túto chorobu niesol za každého jedného z vás, aby vy ste nemuseli, čo nemôžem, ale môžem ju obetovať za každé Božie dieťa v našej obci, čo aj robím na našu záchranu a spásu. Boh vás všetkých opatruj a žehnaj, aby ste aj naďalej boli povzbudením a oporou pre iných.