Osada Andrejovka leží dva kilometre východne od obce Orlov, na južnom úpätí Kurčínskej Magury, pri rieke Poprad, na vyvýšenine, ktorá vznikla naplavením zeminy lesným potokom. O jej najstaršej existencií sa zmieňuje správa v listine z r. 1366, ktorou Ľudovít I. dal magistrovi Jakubovi dve zalesnené miesta na založenie dvoch osád. Listina uvádza Andrejovku v maďarskom názve Andreasuagasa. Z maďarského názvu vyplýva, že obec vybudovali osadníci so šoltýsom na zákupnom práve. Názov obce vznikol od osobného mena Andrej, mena prvého šoltýsa. Vznik obce spadá do 1. pol. 14. storočia. Šoltýstvo v obci sa udržalo aj v 16. storočí. V 14.-16. storočí bola majetkovou súčasťou panstva Plaveč. Roku 1427 tu bolo 10 sedliackych domácnosti. Neskôr sa ich počet znížil. Nepochybne sa odsťahovali. Roku 1543 nebola zdanená ani jedna sedliacka domácnosť, pravdepodobne pre vyhorenie alebo odsťahovanie obyvateľov. V roku 1567 v obci hospodárilo 5 sedliackych domácností na polovičných usadlostiach a bolo obývaných 6 želiarskych domácností. V 70. - 80. rokoch 16. storočia sa tu usadilo valašské obyvateľstvo s rodinami ako Dopirak, Michalov, Kovaľak, Krajňak, Hnat. Roku 1600 bývalo 10 sedliackych rodín vo vlastných domoch a bola tu aj domácnosť šoltýsa. Vtedy bola obec malou dedinou s prevažne rusínskym obyvateľstvom. V tom období bol v obci vybudovaný hospodársky dvor na chov dobytka. Maštale a stodoly boli na rohoch a okolo dverí vymurované z kameňa a steny mali drevenú výplň. Všetky budovy, ako aj rodinné domy boli pokryté slamou. Za prácou na hospodárskom dvore sa prisťahovalo niekoľko rodín z Plavča, ako Buša, Gočmanovský, Knapik, Ščerbák, a z Poľska, Biroščik, Bušek, Nedoroščik, Snak. Z ich príchodom v obci zanikol rusínsky jazyk a hoci obyvatelia ostali naďalej gréckokatolíckeho náboženstva, ich materinským jazykom sa stála, až do dnešných čias, plavečská šariščina. Roku 1828 sa spomína ako osada s 9 domami. Ako obec zanikla v pol. 19. storočia a stala sa osadou obce Orlov. Začiatkom 20. storočia bola postavená budova školy.

Najväčší počet obyvateľov 208 bolo v roku 1970. V roku 2008 bolo tu 28 obývaných domov s 90 obyvateľmi. Ďalších 15 väčšinou drevených domov sa využíva ako chalupy. Osada je plynofikovaná a napojená na obecný vodovod. V budove školy, ktorá fungovala do roku 1963, je predajňa potravín a do 13.11.2011 bola v nej dočasne kaplnka. V apríli 2008 sa začalo so stavbou chrámu, s podporou sponzorov a miestnych občanov, ktorý bol dokončený 11.11.2011. Posviacka nového chrámu bola 13.11.2011 o 10.00 h. Slávnostnú liturgiu celebroval arcibiskup a metropolita ThDr. Ján Babjak SJ, PhD. Chrám bol zasvätený Svätému hieromučeníkový Jozafátovi, Polockému arcibiskupovi.

Počet obyvateľov: 1828 - 87, 1950 - 179, 1961 - 167, 1970 - 208, 2008 - 90.